Ďalší mesiac a ďalšia výzva.
(projekt a podrobné informácie nájdete u jeho tvorcov:)
a
Najnovší článok ma zastihol nečakane. Témou som si nebola istá (to pokušenie a nutkanie spoilerovať sa nie vždy chce ignorovať). Ale aj tu sú hlavné otázky. A ten úsmev, keď som si všimla, že to moje sú tie dve otázky ...
Téma na marec:
Obľúbená
postava
1. Prečo práve táto postava? (Okrem toho, že ide o krásneho chalana/krásne dievča)
+
2. Ktoré vlastnosti máš na svojej obľúbenej postave najradšej a prečo?
Obľúbená postava? Som príliš nepredvídateľná a nestála aby som mala niečo skutočne obľúbené. Takže budem trochu podvádzať =D.
Hrdinka Odpustenia je zvláštnym spôsobom ja ale beta verzia.
- má rada deti, pretože s nimi si dokáže užívať života bez zábran, radovať sa z blata na nohaviciach a z behu v daždi a jej trpezlivosť je pri nich takmer svätá
- zapája sa do komunity, pretože jej predstava zmeny sveta začína u seba a u koláčov na jarmok, u venčenia psov starším susedám
- je dosť pragmatická a húževnatá, aj aby vyhadzovala veci čo len zavadzajú
Hrdinka druhej knihy v sérií je aspoň dúfam o dosť viac iná - viac osobnosť, na ktorú ašpirujem, než ktorou som. Má ten zaujímavý mix sebavedomého rebelstva a zároveň obetavej poslušnosti. Falošnej skromnosti a krehkej dôverčivosti k svetu a jeho obyvateľom. V nej som zosobnila moje protiklady a nádeje.
Tu mám "prekvapivo" silnú reakciu aj na jej hlavného hrdinu. Je to kombinácia inteligencie, šarmu a prekvapivo, psychológa.
Vždy vyzeral akoby bola každá situácia plne pod jeho kontrolou, akoby bol život len obyčajnou rovnicou a on poznal všetky jeho špinavé tajomstvá.
Pre neho bol svet už niečo prekonané. Pochopiteľné a pochopené. Vedel že akcia znamená reakciu a vedel akú akciu podniknúť aby vždy dostal to čo chcel. Všetko mu dávalo zmysel, všetko sa dalo do rozumnej miery pochopiť a prekvapenia ho fascinovali nie pretože nezapadli do jeho vykachličkovaného, vymodelovaného sveta ale práve preto že predstavovali princíp, ktorý ešte nestretol a mohol rozlúštiť - prekvapenia nie ako prekážka ale výzva.
Abby ...
Je nestabilná. Optimistická.
Altruistická. Kontrolujúca.
Naivná. Zlomená.
Abby predstavuje moju zaujímavejšiu, zvláštnejšiu - poetickú a romantickú, depresívnu a sebadeštruktívnu stránku. Je to silná osobnosť. Destilát. To hlboké vnútro, ktoré v sebe každý skrýva. Bez spomienok, bez záväzkov, je šokujúco komplexná, prekvapivo nezávislá vo svojej bezbrannosti.
3. Aké tri veci by tvoja obľúbená postava zachránila z horiaceho domu a prečo?
V krízových situáciach ľudia rozmýšľajú inak (a potom je tu ten problém prečo len tri a ako by sa dostala von =D). Klasická otázka, ja viem. Ide o priority, nie skutočný oheň a popáleniny tretieho stupňa (sorry, nemohla som si odpustiť =D ). Je to ako "čo by si si vzala na opustený ostrov" až na to, že v tomto scenáry sa počíta s civilizáciou takže keď si vezmem mobil, ráta sa s tým, že je v ňom niečo cennejšie než jeho schopnosť volať a keď si vezmem notebook, tak kvôli dôležitým dokumentom a schopnosti písať na ňom, niečo čo by človek nechcel stratiť ani na ten čas kedy by trvalo zaobstarať si nový.
Ale jasné.
Priority.
Bez čoho by moje hrdinky nevedeli žiť?
a) Nechajte ma porozmýšľať ...
Ale nie, len žartujem. Svoju čítačku kníh.
Duh.
Možno notebook. Knihy zadarmo neprídu samé =D.
Je predsa ja.
A potom niečo sentimentálne. Možno nie knížku. Možno to zrkadlo (je drevené a logicky by vedela, že ono by neprežilo) ktoré vyrobila pre sestru.
Napríklad som mala pár mušlí z jednej výnimočnej dovolenky. A keďže bola super vďaka mojej sestre, kúpila som také väčšie zrkadlo a ozdobila ho nimi. Teraz ho máme v našej spoločnej chodbe, obom na očiach. Ona ho používa každý deň a niekedy sa napríklad hádame o blbosti a prídeme pred to zrkadlo, pozrieme sa na tú mušľu a zrazu sme uzmierené,“ spomínam s úsmevom, lebo tá mušľa nám vždy pripomenie ako má náš vzťah vyzerať.
„To je krásne,“ ocení.
„Je. Ale tá mušľa je len pripomienka. Ona nie je stelesnením nášho vzťahu a aj to nám ta mušľa pripomína. Pozrieme sa do zrkadla a nevidno tam len tú mušľu ale vidno tam nás dve. Vieš, vôbec som to tak neplánovala ale dať to práve na zrkadlo a nie na rámček fotky ako som chcela? To bol osud. To sa inak nazvať nedá.“
b) tak moja druhá hrdinka by asi pomáhala ostatným, zachránila mačiatko alebo sa len fascinovane pozerala ako dom horí. Možno by zachránila mobil?
Abby by sa buď snažila vziať si všetky svoje denníky a záznamy alebo by si uvedomila, že sa ich môže konečne zbaviť a jednoducho by utiekla, spokojná, že má konečne dôvod nechať za sebou minulosť, ktorú si aj tak nepamätá.
4. Čo najhoršieho by ste dokázali svojej postave spraviť?
Moja, moja. Otázku som položila práve kvôli Abby =D. Mám problém s autorkami, ktoré svoje postavy a tým aj svojich čitateľov týrajú. Je to emocionálne vydieranie a nie je to správny spôsob ako zaujať. (áno, myslím teba sentimentálny YA s hrdinkami čo im všetci pomreli alebo majú nevyliečiteľnú chorobu a vyliečia sa)
Lenže emocionálna hĺbka a život ako v períčku k sebe nejdú. Ak chcete akciu, ak chcete autenticitu, ak chcete mať dobrý príbeh, problémy a strasti sú jeho nutnou súčasťou. A cieľom je nájsť tú správnu mieru.
Abby ma núti moje hranice posúvať. Je to bitka cynizmu a optimizmu.
Najhoršie? Pre každého je pojem iný.
Nevadia mi mŕtvy príbuzný ale zatiaľ som ich nepotrebovala. Nevadí mi nehoda a očividne nemám problém s emocionálnymi ranami od rodičov a to ani toho hrubšieho zrna. Jediné, čo som ZATIAĽ nebola schopná spraviť je
6. Dočká sa vaša obľúbená postava šťastného konca alebo dokážete opísať jej/jeho smrť?
uprieť jej šťastný koniec.
Keď príde na lámanie chleba, verím, že svet je úžasné miesto a každý príbeh, ktorý sa neskončil šťastne sa v skutočnosti ešte neskončil. Odpustenie to asi najlepšie ilustruje aj keď veľmi nepriamo. Jednoducho verím, že život nie je mučiareň ale miesto kde sa môžeme zlepšiť a dostáť svojmu potenciálu - smrť? Jasné. Ale len smrť ako začiatok. Ako zmena. Prerod. Alebo ako zakončenie "šťastne až naveky".
5. Ako veľmi sa vaša hlavná postava podobá na vás samých?
Táto moja otázka, vám je teraz asi jasná.
Nemyslím si, že som jediná, ktorá vedome aj bez vedomia dáva kúsočky seba do svojej tvorby a neoddeliteľne aj do svojej postavy. Nemusia to byť len priame vlastnosti. Niekedy sú to tie, ktoré by sme chceli mať, pretože hrdinka príbehu, keď ho človek píše podľa vlastných predstáv, je hrdinka - obdivuhodná a silná - istým spôsobom ideál.
Ja sa svojho štýlu zbaviť nedokážem - mám dôvod na svoje názory, verím v čo verím. A aj keď do istej miery som schopná pochopiť opozičné pohľady na vec, mám tendenciu vyzbrojovať svoje postavy tým čo považujem za správne. Tým čomu chápem, čo má logický základ.
Odporovanie mi nejde vždy ale vždy si dokážem užiť, keď dokážem "viesť" širokospektrálnu (alebo aspoň trochu širšie názorovú) konverzáciu medzi vlastnými postavami, lebo dať im všetkým všetky moje názory ...
=D =D
